Putikov vršok
Prírodná pamiatka Putikov vršok (432m) bola vyhlásená v roku 1996 na výmere 21,06 ha. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie ochrany najmladšej lokality vulkanickej činnosti na Slovensku s malou deštrukciou sopečnej štruktúry. Vek sopky sa odhaduje na 130 až 140 tisíc rokov.
Ide o plochý kužeľ so zarovnaným vrcholom, zloženým s trosiek tzv. kapilov, ktoré sú sfarbené do červena. V strede sa nachádza jaskyňa, ktorú domáci volajú Sézam. Ide o prieduch sopky, ktorým pri výbuchu unikali plyny. Sopka sa vyliala pravdepodobne dva razy. O tejto turistickej a geologickej zaujímavosti nájdeme zmienku v geologickej časti turistického sprievodcu Tribeč, Pohronský Inovec a iných odborných publikáciach. Štiavnické pohorie prešlo zložitým geologickým vývojom a formovaním v suchozemskom a podvodnom prostredí.
Najintenzívnejšie sa sopčná činnosť na území Slovenska prejavila v geologickom období mladších treťohôr. Vek tejto sopečnej činnosti je v čase 16,5 až 8,5 milióna rokov pre súčasnosťou. V tomto čase sa vytvorili sopečné pohoria na strednom a východnom Slovensku, ako napr. Poľana, Štiavnické vrchy, Vtáčnik a pod. Štiavnický vulkán patril k najväčsím aktívnym sopkám na svete. Vrchol vulkánu sa týčil do výšky asi 4 km. Jeho stred krátera, teda vrchol sopky, ktorý sa neskôr prepadol, odborne nazývaný kaldera má rozmery 18x22 km. Vek tejto sopečnej činnosti teda trval zhruba 8 miliónov rokov.
Putikov vršok je najmladší a najzachovalejší a najzachovalejší vulkán v strednej Európe. Z hľadiska geologického času táto sopka sa začleňuje do štvrtohôr, pretože štvrtohorné segmenty sú uložené v podloží a na povrchu lávových prúdov. Vek sopečnej činnosti sa určil uhlíkovou metódou do odbdobia začiatku poslednej ĺadovej doby, čo zodpovedá geologickému veku asi 130 tisíc rokov. Sopka Putikov vršok je výsledkom explozívnej a výlevovej činnosti. Tieto dve sopečné činnosti vytvorili sopečný troskový kužel a lávový pokrov. Kužel sopky tvoria sopečné horniny, ktoré sú produktom výbuchu sopky. Z otvoru sopky bola vyvrhnutá zmes tufov, sopečných bômb a sopečných plieskancov.
Sopka Putikov vršok bola 23.1.1997 na mávrh obce vyhásená Krajským úradom v Banskej Bystrici za prírodnú pamiatku. Účelom tohoto vyhlásenia je zabezpečenie ochrany najmladšieho vulkánu na Slovensku. Táto jedinečná prírodná pamiatka je súčasťou najvýznamnejšieho prírodného dedičstva SR. Na územi prírodnej pamiatky platí najvyšší a to je 5. stupeň ochrany podľa zákona č. 287/1994 Z. o ochrane prírody a krajiny, to znamená rovnaký, ako pre národné parky.
Pri výbuchu sopky sa prehradením potokov Liešna a Chválenský potok vytvorilo pravdepodobne jazero značných rozmerov, ktoré neskôr pretrhlo tufovú hrádzu, ktorú vytvorila sopka a tak pravdepodobne vznikla Chválenská a Liešanská dolina, ktorými potoky obtekajú sopku.
Jaskyňa Sézam
